Správy z Ázie

Ryu Gwansun Ryu Gwansun (16. december 1902. – 18. september 1920.) tiež známy ako Yu Gwansun alebo Yoo Kwan –Soon, korejská hrdinka, mučeník, bola organizátor v tom, čo by prišla byť známy ako „v marci 1. demostrácií” proti japonskej koloniálnej nadvlády v Čchungčchongnam, v Kórei. Ryu Gwansun otec, Ryu Jung Kwon a matka,Cee So Jade boli vzedalny luďí. Mali 5 detí, Ryu Gwansun bola druhá dcéra. Jej rodičia boli silné ovplyvnené Ryu Gwansun vnímania. V roku 1919 študovala na Ewha Womans University’s v Soule, kde by mohla nasledovať od začiatku "1.marca demonštrácií." Jej hbloka viera v Boha a výučby z Ehwa Gymnázia dali jej odvahu, že človek vždy musí postupovať múdro. Po tom, že Japonská vláda zatvorila všetky Kórejsky skoly , Ryu Gwansun odišla do svojej rodnej zeme, do Jiryeong-ri. Spolu s jej rodinou sa začali naladiť atmosféru proti Japonskej invázii. Organizovala aj demonštráciu za nezávlivosť, kde zúčastnili občania z okolitých miest, z Yeongi, Chungju a Jincheon . Demonštrácia bola naplánovaná na 01.04.1919 na deväť hodín v Awunae námestie, kde sa hromaždili 2000 ľudí. Spolu krčali : “ Nech žije Kórejská nezávislosť!” (“대한 독립 만세”) . Kórejskú políciu plašili okolo 1 hodín,ktorí zatknuťili Ryu Gwansun a ostatní. Počas demonštrácie Japonská polícia nemilosrdne popravila jej rodičia. V priebehu policajného výsluchu polícia ponukla pre Gwansun že ak svedči proti ostatným, bude oslobodená s ohľadom na vek. Po čom Ryu Gwansun protestovala, na kratku dobu bola v doroze, potom 1919.05.09.- Kyung Seung súd odsúdil ju na 5 rokov do Seodaemun väzenia. Nebola spokojná s rozsudkom, a obrátila sa k vyššiemu súdu, kde 30.06.1919 uvoľnili väzenia na tri roky . Počas svojej väznenia Ryu Gwansun stále manifestovala za nezávislosť Kórey, takže japonská polícia mučili ju plynule, čo o nakoniec v 28.09.1920 sa stala obeťou násilia. Jej posledné slová boli: “ Japonsko musí padnúť. Môžu vziať moje nechty, nos a uši amputovať, končatiny prasknúť. Viem znášať bolesť. Ale to,že stratím svoje krajinu, ja to nevydržím. Môj smútok je to, že iba jeden život mám čo môžem dať pre moju krajinu." Po jej smrti jej telo najprv odmietol vydať japonské väzenia . Nakoniec dali jej riaditeľom školy, Jeannette Frey,a Lulu Walter. Po jej smrti v roku 1962 bola vyznamenaná Nezávislosť Poriadok zásluh ocenenia.